•  
  •  
  •  
  •  
  •  

História

Najstarší písomne doložený názov obce je z roku 1347 "HOOR", 1393 - "HORH", 1773 - "TVROWCZE",  1786 - "HOROWCE",  1920 - "TCHOROVCE", 1927 - "HOROVCE", maďarsky HOÓR.

Od roku 1960 obec Horovce patrila do Zemplínskej Župy, okres Sečovce, kraj Košice. Po roku 1960 patrila obec do Michalovského okresu Východoslovenského kraja. K miestnym častiam patrili Bisce, Hrinišče, Strážny domček.

Výmera chotára je 1302 ha.

Nadmorská výška stredu obce je 196 m a nadmorská výška chotára je 103-111 m. Obec leží uprostred Východoslovenskej nížiny na agradačnom vale Ondavy. Odlesnený chotár tvorí jej niva s mocnou vrstvou štvrtohorných riečnych  a colitických úloženín.

Obec sa spomína r. 1347 pri vymedzení hraníc majetku Ladislava Drugetha. V 18. storočí obec patrila panstvu Humenné Szirmayovcom, a od 19. storoča Andrásyovcom. V roku 1715 mala obec  44 opustených a len 7 obývaných domácností. V roku 1787 bolo obývaných 70 domov a v obci žilo 449 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet obývaných domov na 83 a počet obyvateľov na 613. 

Zaznamenané počty obyvateľov v jednotlivých rokoch:

r. 1869 - 724 obyvateľov

r. 1880 -691 obyvateľov

r. 1890 -768 obyvateľov

r. 1900 -866 obyvateľov

r. 1910 - 920 obyvateľov

r. 1921 - 969 obyvateľov

r. 1930 - 1049 obyvateľov

r. 1940 - 1169 obyvateľov

r. 1948 - 1192 obyvateľov

r. 1961 - 1185 obyvateľov

r. 1970 - 1074 obyvateľov

Obyvatelia žijúci v týchto rokoch v obci Horovce sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a povrazníctvom. Zamestnanie obyvateľov sa nezmenilo ani za 1. ČSR. V roku 1949 keď vzniklo JRD veľa obyvateľov pracovalo práve toto družstvo. Časť obyvateľov bola zamestnaná v stavebníctve v Košiciach  a v rozličných závodoch v Michalovciach.

Obec Horovce leží tesne pri brehoch rieky Ondavy zo západnej strany. Je obklopená úrodnými lánmi. Chotár obce presahuje brehy Ondavy až po susednú obec Trhovište. Pôda obce je zväčša úrodná, ale na území sa nachádzajú aj pôdy ťažké, ílovité a zamokrené.

Obyvatelia obce, ako aj iných obcí Zemplína, sa živli roľníctvom. Väčšia časť obce pracovala buď ako deputátnici, alebo sezónni robotníci na okolitých majetkoch. Účastinári cukrovaru Trebišov užívali najlepšiu pôdu a najímali pre prácu občanov okolitých obcí. Na majetkoch pracovali v rastlinnej výrobe niekedy aj celé rodiny, ba aj deti. Život bol v týchto rokoch pre občanov ťažký, nemali dostatok chleba ale ani zabezpečené dôležité zaživotné potreby. Za sezónu si nemohla rodina zarobiť ani na životné minimum. O riadnom oblečení detí nebolo ani pomyslenia. Talentované deti nemohli na štúdium ba ani do základnej školy.

Najväčšia nespokojnosť nastala v čase krízy v r. 1932, kedy bolo veľa robotníkov prepustených z práce na majetkoch a tento stav trval až do oslobodenia.

V obci bolo drobné remeslníctvo ako kolesár, kováč, krajčírstvo, podomové tkáčstvo a súkeníctvo, ťažba piesku a štrku z Ondavy pre výstavbu rodinných domov ako aj iných stavieb v obci.

Rok 1774 - HOROVCE - latinsky HOORR, maďarsky HOOR

Zoznam mien obyvateľov obce:

HREDZÁK, ŠIMKO, BIAČKO, HLAVENČÁK, BENEDIK, KELEMEN, HALAS, BODNÁR, DOJČÁK, PASTIR, IHNÁT, ČIŽMÁR. FIJALKA, KLIMA, SPIŠÁK.

Rok 1970 - zoznam šľachticov:

1. Barónka Petronella Špléyiová, vdova po grófovi Františkovi Vandernáthovi je majiteľkou:

  • 26 pozemkov nevoľníkov
  • 30 želeiarov vlastniacich domy
  • 22 želiarov bez domov
  • 250 pozemkov nepatriacich nevoľníkom
  • 557 lúl 
  • 8 lesov
  • 266 hostincov 

2. Gróf František Vandernáth bol majiteľom:

  • 624 pozemkov nevoľníkov
  • 112 želiarov vlastniacich domy
  • 41 želiarov bez domov
  • 500 pozemkov nepatriacim nevoľníkom
  • 8 lesov
  • 1392 lúk
  • 266 hostincov

Rok 1796

Obyvatelia obce žiadajú o pomoc po záplavách. Po záplave bola zničená všetka úroda, pasienky, cesty aj domy... Keďže sa nedalo odísť z  dediny prosia ctenú župu o pomoc.

17.november 1815

Obyvatelia obce HOROVCE, TUŠICE, SEČOVSKÁ POLIANKA, PARCHOVANY... žiadajú veľactenú Župu vybudovať priehradu, prípadne kanál v ich lokalite, kde sú vystavané mlyny... Týka sa to práve mlynov v HOROVCIACH, TUŠICIACH a PARCHOVANOCH. preto si táto vec zaslúži pozronosť a vybudovanie kanála alebo priehrady, aby mohla voda voľne pretekať...

25. júl 1815

V tento deň sa uskutočnila schôdza pod číslom 1348/1059 vo veci prestavania starej cesty na úplne iné, nové miesto cez pasienky v obci Horovce... zememeračmi, inšpektormi... a inými pánmi boli vzhliadnuté lokality Hriadok. Títo sa presvedčili o neschoponosti starej cesty v dĺžke 500 siach.. .  Cesta je bahnistá, mäkká, nepriechodná. Len ak je zamrznutá, stane sa schodnou, Inakšie sa prechádza cez mladý vysadený lesík, kde je prechod zakázaný. Krížom - krážom tade prechádzajú vozy. Každý si vyšliapal vlastné chodníčky cez pasienky a daňoví poplatníci, majitelia pozemkov sú poškodení - majú rozbrázdené pozemky. Preto treba vybudovať kanál, aby z cesty stekala doň voda , a aby ten kanál bol spojený s inou vodou, aby mohla voda voľne odtekať... a ak by gróf Barkóczy ako majiteľ lesa v sussednom panstve nemal nič proti tomu a súhlasil by, tak by sa viedla cesta cez les ku koncu obce Horovce...avšak je tiež potrebné vybudovať ešte na rieke most ... a aby sa dalo výjsť z tejto cesty na hlavnú štátnu cestu aj v čase dažďov a záplav. To si prajú všetci obyvatelia usadlosti.

Podpísaní: Szogényi Ferenc

Matulay Gábor - hlavný podžupan.

História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
História
1 2

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Utorok: 07:30 - 12:00 13:00 - 16:00
Streda: 07:30 - 12:00 13:00 - 17:00
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 07:30 - 12:00 13:00 - 15:00

Fotogaléria

Kalendár

Počasie

Počasie Horovce - Svieti.com

Facebook